„Cítim, že Boh dovolil toto všetko z jedného dôvodu. Aj v najtemnejších dňoch, počas večerov, keď kolovala droga a keď sa robil kopec vecí, som si hovoril: Načo som tu? Čo to robím? Vždy tu bol ten vnútorný hlas. Nevedel som, ako ho nazvať alebo či mu môžem dôverovať, ale hovoril mi, aby som vydržal.“

Uvedené úryvky z jeho príbehu sú vyňaté z jedného článku, uverejneného na internetovej stránke WorldNetDaily s názvom: „Ako sa bojovník za práva homosexuálov dostal z tohto štýlu života“. Homosexualita sa mi ľahko vnútila, pretože som bol niekto, kto je slabý. Keď som bol mladý, bol som narušený vo svojej identite a vo svojich pocitoch voči iným. Moje zmätené túžby a skutočnosť, že ma priťahovali muži, ma viedli k tomu, že od 14 rokov som sa považoval za „gaya“.

Neskôr, keď založil časopis pre mladých homosexuálov, povedal:

Homosexuáli odpovedali na tento časopis s nadšením. Trvalo mi takmer 16 rokov, kým som objavil, že homosexualita nebola príkladom čnosti. Bolo pre mňa veľmi ťažké vysvetlliť moje pocity pri tomto probléme, pretože to bol celý môj život. Homosexualita, keď zasiahne mladého ducha, je vo svojej povahe pornografická. Zničí tých, ktorí sú vnímaví, a ponorí ich rodiacu sa sexualitu do zmätku. Toto všetko som si neuvedomoval skôr ako som dosiahol 30 rokov.

V roku 2005 som bol pozvaný prehovoriť na prestížnom fóre JFK Jr. na Harvarde. Až neskôr, keď som svoj „výkon“ videl na jednej videopáske, som začal mať vážne pochybnosti o tom, čo robím so svojím životom a s mojím vplyvom.

Keďže som nepoznal nikoho, s kým by som sa mohol podeliť s mojimi pochybnosťami a mojimi otázkami, obrátil som sa na Boha. Následkom jedného veľmi bolestivého záchvatu, spôsobeného problémom so žalúdkom, ktorý bol výsledkom môjho štýlu života, som s ním rozvinul vzťah. Veľmi rýchlo som začal chápať veci, o ktorých som neveril, že sú reálne, ako skutočnosť, že som bol na čele hnutia, ktoré podporovalo hriech a korupciu, čo neznamená, že môj objav bol založený na nejakej dogme, lebo to nebolo v tom.

Rozmýšľajúc o tom všetkom sa pre mňa stalo jasným, že homosexualita nám bráni nájsť našu skutočnú vnútornú identitu. Nemôžeme vidieť pravdu, keď sme ňou oslepení. Pohýňaný v mojom hľadaní pravdy, lebo nič sa mi nezdalo normálne, som sa pozrel do svojho vnútra. Ježiš nám veľakrát radí, aby sme nedôverovali nikomu, iba jemu. A to je to, čo som urobil, vediac, že kráľovstvo Boha sídli v srdci a v duchu každého človeka.

Ako som sa uzdravil? Keď bolo jasné, že na to, aby som prestal robiť zle ľuďom, je potrebné, aby som preskúšal sám seba. Zakaždým, keď som bol pokúšaný žiadostivosťou, identifikoval som ju ako takú, odmietol som ju a nechal som, aby zmizla sama od seba.

A čo sa mňa týka, moje oslobodenie spod vplyvu homosexuálnej mentality bola najkrajšia a najprekvapivejšia vec, akú som kedy zažil vo svojom živote. Žiadostivosť nás vytrháva z nášho tela a „viaže“ našu dušu na psychickú formu inej osoby. Preto homosexuálna prax a každá iná forma sexu založená na žiadostivosti nie je nikdy uspokojujúca. Je to neurotický pochod, ktorý nie je absolútne prirodzený alebo normálny. Normou je to, čo je normálne, kvôli tomu nesie to meno.

Boh prišiel ku mne, keď som bol zmätený, stratený, sám, prestrašený a frustrovaný. Prostredníctvom modlitby mi povedal, že sa nemám čoho báť, že sa vraciam domov a že je jednoducho potrebné, aby som urobil trochu poriadku v mojich myšlienkach. Verím, že v skutočnosti všetci ľudia poznajú pravdu. Preto si myslím, že im kresťanstvo tak naháňa strach. Otriasa svedomím, ktoré všetci vlastníme.

Michael Glatze podrobnejšie o uzdravení z homosexuality píše na:
http://michaelglatze.blogspot.com

 

Prevzaté a uverejnené so súhlasom http://christweb.free.fr/page10.html

zdroj: môj príbeh