Keď učeníci požiadali Ježiša, aby ich naučil modliť sa, odpovedal im: „Keď sa vy modlite, hovorte: Otče náš…“ On sám je nám príkladom, tak sa modlil v Getsemanskej záhrade: „Otče, … staň sa Tvoja vôľa…“ (Mt 26, 42), keď ho pribíjali na kríž: „Otče, odpusť im…“ (Lk 23, 34), v hodine smrti, keď nastala tma po celej zemi a opona v chráme, ktorá delila svätyňu od veľ svätyne, sa roztrhla, zvolal mocným hlasom: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23, 46) Slovo Abba – Otče – v preklade znamená skôr dôverné a nežné „otecko“.
Skrze krst sme sa stali Božími deťmi. Písmo hovorí: „Pretože ste synovia, poslal Boh do vašich sŕdc Ducha svojho Syna, Ducha volajúceho ABBA – Otče.“ (Gal 4, 6) O svätom Františkovi sa rozpráva, že keď sa išiel modliť, večer začal modlitbou Pána slovom: „Otče – Abba…“, a keď slnko vychádzalo, stále opakoval len to jediné slovo: „Otče…“ V tomto slove, v tejto vydanosti Bohu, sa človek nemodlí len ústami, ale predovšetkým svojim srdcom, či skôr Duch Svätý sa v nás modlí „nevysloviteľnými vzdychmi“(Rim 8, 26). Ježiš pri smrti „hlasito volal“ … a Duch Svätý v nás „vzdychá“ a volá „ÁÁÁááá…bá-bá-bá… Otče!“ Jediným kľúčom k poznaniu tajomstiev je čistá láska (agapé). Táto „je vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný“ (Rim 5, 5). Z tohto pohľadu môžeme pravdivo vnímať hĺbku prvého Božieho prikázania: „Miluj Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22, 37) „Ja Hospodin som tvoj Boh… nebudeš mať iného Boha…“ (Ex 20, 2n). V dnešnej dobe, kedy svet pošpinil Boží ľud duchom modlárstva, je treba konať pokánie a vrátiť sa späť k tejto čistej láske, k Bohu a celý svoj život postaviť na tomto pevnom základe osobného vzťahu k Nemu. V Ježišovi Kristovi môžeme Boha nazývať v pravde : „Otče – Abba“.
Ako sa zrodila cirkev? Pán Ježiš povedal: „Keď na vás zostúpi Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami.“ (Sk 1, 8) Kto je to svedok? Svedok je ten, kto je osobne prítomný nejakej udalosti, osobne ju zažil. Nikdy nie je možné nazvať svedkom niekoho, kto sa nestretol s osobou, o ktorej má svedčiť. Preto bol daný Duch Svätý, aby každý, kto sa mu otvorí, sa mohol stretnúť s Ježišom. Teda Duch Svätý robí z ľudí Ježišových svedkov, to znamená, že Ježiš je v Duchu Svätom prítomný. Duch Svätý uvádza do Ježišovej prítomnosti, otvára vnútorné oči a uši človeka, aby skrze živé Božie slovo videl, čo Ježiš pre neho urobil a robí, a bol tak zachránený pre večný život. Cirkev sú teda Ježišovi svedkovia. Tí, ktorí žijú z Jeho prítomnosti. Duch Svätý je Duch pravdy. V žiadnom inom duchu Ježiš prítomný nie je. Ani v duchu sveta, ani v duchu lži, alebo nejakého bludu, či vedy Ježiš prítomný nie je, tam Ho nikto nenájde, nestretne sa s ním.