BOSTON, 14. decembra 2011 (LifeSiteNews.com) – Príbeh z prvej strany Bostonského nedeľného vydania Globe vyzdvihol prácu prestížnej nemocnice v americkom štáte Massachusetts, ktorá ukončila a zmenila vývoj jedného chlapčenského tela, aby zodpovedalo jeho vlastnej identifikácii ako dievčaťu.

Dnes 14-ročný Wyatt Maines a jeho brat Jonas sú jednovaječné dvojčatá, ale vďaka silnému hormónu  je Wyatt teraz o 5 palcov (12,7 cm – pozn. prekl.) menší a niekoľko libier (1lb = 0,45 kg – pozn. prekl.) ľahší ako Jonas, má viac ženských čŕt a používa meno „Nicole.” „Myšlienka, že som chlapec, ma desí,” povedal Maines. „Jednoducho som to nemohol vydržať.”

Onedlho  Maines plánuje začať brať estrogén, aby sa mu vyvinuli boky a narástli prsia, čo je nezvratná zmena, ktorá spôsobí úplnú sterilitu. Posledné štádium – ako Globe nazýva Mainesov „posledný krok na jeho ceste k ženstvu” – bude operácia, ktorá odstráni Mainesov penis a vytvorí štruktúru podobnú vagíne.

Mainesova rodina povedala, že sa rozhodli pre liečbu, aby napravili poruchu genderovej identity mladého Wyatta, ktorú Americká asociácia psychológov uznáva ako psychiatrický stav.  Jej diagnostický a štatistický manuál tvrdí, že iba malé množstvo detí s poruchou genderovej identity si zachová príznaky do neskoršieho obdobia dospievania alebo do dospelosti.

Endokrinológ Norman Spack, spoluzakladateľ Gender Management Services Clinic v Detskej nemocnici v Bostone začal blokovať Wyattov vývoj vo veku 11 rokov, aby zaistil, že sa u neho neprejavia žiadne mužské črty. Keď sú deti ešte mladé, poznamenal, genderové vnímanie je poddajnejšie: „Stavím sa, že by som mohol ísť do akejkoľvek štvrtej či piatej triedy, ostrihať chlapcom vlasy, rôznym deťom dať náušnice, zmeniť ich oblečenie a môžeme poslať všetky tieto deti do kúpeľní opačného pohlavia a nikto by sa im neposmieval.”

„Môžeme urobiť zázraky, ak skoro začneme,” povedal.

Spack tiež zohral dôležitú rolu pri upokojovaní rodičov dvojčiat, zvlášť ich otca, ktorý povedal, že sa strápil nad stratou syna. Wayne Maines poznamenal, že Spack mu najmä pomohol zvyknúť si na myšlienku, keďže mal veľa skúseností s „otcami, ktorí vyvádzali.”

„Nebol som vždy za,“ povedal. „Kelly a ja sme nemali vždy rovnaký názor. Moja otázka bola, čo robí tento doktor? Desil ma. Zronilo ma to. Strácal som syna.” Wayne povedal, že na začiatku bojoval s prijatím zmeny identity, ale nakoniec sa naučil nazývať Wyatta „Nicole“. „Keď raz cez to prejdete, zistíte, že ste nikdy nemali syna,” povedal.

Terapia spätného prevodu pohlavia je komunitou psychiatrov vnímaná ako veľmi kontroverzný postup. Paul McHugh, predseda psychiatrického oddelenia Johnsa Hopkinsa na univerzite Johnsa Hopkinsa uzatvára, že na dosiahnutie takýchto zmien na jednotlivcovi s nejasným pohlavím je potrebné „skôr s jeho mentálnou chorobou spolupracovať ako pokúšať sa ju liečiť.” Johns Hopkins uzatvoril svoju genderovú kliniku po tom, ako McHugh v nadväzujúcich vyhodnoteniach zistil, že psychologické fungovanie väčšiny transgenderových pacientov sa nezlepšilo.

Walt Heyer, bývalý transsexuál, ktorý prijal mužskú identitu po rokoch pokusoch žiť ako žena, povedal, že pokusy zmeniť Wyattove telo sú len dočasným riešením, ktoré nesleduje najlepšie záujmy dieťaťa.

„Plánujú len krátkodobé „riešenie.” Ale o 10, 15, 20 rokov príde ohromná ľútosť, nemenne sprevádzaná alkoholizmom, drogovou závislosťou a dokonca pokusmi o samovraždu,” povedal Heyer, ktorý sa pokúsil o samovraždu po vlastnej operácii pohlavia, Brianovi Camenkerovi z Mass Resistance.

Ďalšia bývalá transsexuálka, Sarah Allis Yang z Los Angeles, na začiatku tohto roka spolu s Mass Resistance pred zákonodarným zborom  Massachusetts dosvedčila, že sa naučila prijať svoju ženskosť po 19 rokoch cítenia sa ako muž – dokonca hovorí, že jej prvé slová ako dieťa boli: „Som chlapec.”

„Ak niekto môže tvrdiť, že sa „narodil týmto spôsobom,” som to ja,” povedala Yang, ktorá teraz hovorí, že je šťastne vydatá za muža. „Myslela som si, že nemám na výber. Alebo podstúpiť operáciou alebo ďalej randiť so ženami ako muž uväznený v ženskom tele.

„Myslela som na samovraždu nie pre spoločenský tlak alebo nedostatok pochopenia alebo prijatia od ostatných, ale pretože osobne som nechcela žiť týmto spôsobom, pretože to bol škodlivý a bolestivý spôsob života a nikto mi neponúkol nič iné na výber prípadne inú možnosť, len správať sa takto.”

Výskumník Dr. Michael L. Brown, autor knihy „Čudné veci, ktoré sa stali v Amerike” povedal pre LifeSiteNews: „Určite ako kresťania potrebujeme veľký súcit pri odpovedi na tieto otázky, ale v tomto prípade musí byť iste lepší spôsob ako manipulovať so životom dieťaťa takýmto podstatným spôsobom a potom pripraviť tohto chlapca na budúcnosť, v ktorej už viac nebude úplne mužom a nikdy nebude ani úplnou ženou.”

„Je toto to najlepšie, čo môžeme urobiť?”

zdroj: lifenews