zdroj: http://rodovescitlivovanie.wordpress.com

Výzva k príležitosti medzinárodného dňa detí:

Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

 

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl.[i],[ii],[iii] Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[iv],[v]

Súčasťou rodovej ideológie, odvolávajúc sa pritom na myšlienky rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu[vi][vii]: celospoločenskú sociálno-kultúrno-politickú zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku![viii]) zmenu má aktívne zabezpečovať aj štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law) : keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).[ix] Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.[x]

Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.[xi] To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej,„sexuálne korektnej”výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu[xii].

Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces.[xiii] Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.[xiv]

Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac).[xv] Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné.[xvi] Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.

Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.[xvii] Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve, dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.[xviii] Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory[xix] a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting[xx]) počas detstva a dospievania. Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.[xxi]

Rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť „vedecky“ – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“[xxii], nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú  uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam biológie, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“.[xxiii] (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).[xxiv]

Navyše, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedeckývýskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmya ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín[xxv] (mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov).

Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života[xxvi] takmer s istotou o omyl tragický).

Preto my,

predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obceodmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa„rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcíí alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné.Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania.

Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. To vyžaduje prijať komplexnú legislatívnu úpravu vo všetkých relevantných kapitolách štátu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.[xxvii]

Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

1. Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa(Ministerstvo školstva SR).
2. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre (Ministerstvo školstva SR).
3. Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry).
4. Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže(Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR ).
5. Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch formou verejnej propagácie rodovej ideológie a nútenia dieťaťa k prijatiu postojov rodovej ideológie (Národná rada SR).

 

Publikováné k medzinárodnemu dňu detí, 1.júna 2014.

<ZOZNAM SIGNATÁROV>

 

Odkazy

[i] WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. A framework for policy makers, educational and health authorities and specialists.Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2010, 63s.

[ii]WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. Guidance for implementation. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2013, 76s.

[iii]Cviková,J.,Juráňová,J.(eds): Ružový a modrý svet. Bratislava, Občan a demokracia a Aspekt, 2003, 290s.

[iv]Butler,J.: Gender trouble. Feminism and the subversion of identity.New York – London, Routledge , 1990 (reprint 1999), xxxiii+221s. (Slovenský preklad: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identity. Aspekt, 2003, 222s.) Táto publikácia autorky predstavuje základné dielo rodovej ideológie.

[v]Simon de Beauvoir: The Second sex, 1949, New York: Vintage Books, 1973, str 301.Citácia: „Žena sa ženou nerodí, ale stáva“

[vi]Gender democracy as a goal and an organisational principle (dostupné nahttp://www.gwi-boell.de/en/2012/01/10/gender-democracy-goal-and-organisational-principle).

[vii]Kiczková, Zuzana:Ružový a modrý svet – čítanie pre kvalifikáciu z rodovej problematiky, In ASPEKTin – feministický webzin, ISSN 1225-8982, Uverejnené 25. októbra 2005, Dostupné na http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=21&IDclanok=151. Na ilustráciu cielov rodovej ideológie citujeme:„Demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jedným z prvých krokov na ceste k nej je oslabovanie a odstraňovanie rodových stereotypov všetkými možnými prostriedkami a to už v skorom, detskom veku.“

[viii]Birks, Stuart: Gender, Policy and Social Engineering, Centre for PublicPolicy Evaluation, 1998, vydal: Nuance No1., December, 1999

[ix]Trubek,D.,Trubek,L.G.: Hard and soft law in the construction of social Europe: the role of the open method of co-ordination. European Law Journal, 11/3 (2005), s.343-364.

[x]Joerger,C.,Taylor,E.(eds): Gender sensitivity – a training manual for sensitizing educational managers, curriculum and material developers and media profesionals to gender concerns. UNESCO (printed in France), 2004, 203s.

[xi] „Publikácia (Ružový a modrý svet) sa zameriava na „cieľovú skupinu“ – dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie.“; – Pozri odkaz 7.

[xii]Pozri odkaz 1. strana 22-23

[xiii]Pre príklad “rodovo citlivej výchovy” pozri:www.independent.co.uk/news/world/europe/genderneutral-preschool-accused-of-mind-control-2305983.html

[xiv]Seavey, Katz, and Zalk: Baby X: The effect of gender labels on adult responses to infants,Sex roles, 1975

[xv]Na mysli máme konkrétne experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v kontexte politických cieľov rodovej ideológie. (Pre ciele rodovej ideoogie pozri dokaz 6 a 7)

[xvi]Regnerus, Mark:How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structures Study, Social Science Research, Volume 41, Issue 4, July 2012, Pages 770, Stručné zhrnutie výsledkov štúdie:http://www.lifesitenews.com/news/gold-standard-studys-striking-findings-children-of-heterosexual-parents-hap Príklad dôsledkov zavázdzania nevhodnej povinnej sexuálnej výchovy na duševné zdravie deti: http://www.rp-online.de/panorama/deutschland/warum-kollabierten-die-kinder-in-serie-aid-1.3500856

[xvii]Gender identity disorder – pozri oficiálne klasifikačné systémy duševných porúch: ICD-10 (v SR platí záväzne), DSM-IV-TR (americký klasifikačný systém z r.2000); v najnovšom americkom klasifikačnom systéme DSM-5 (z r.2013) má táto porucha názov gender dysphoria(rodová dysfória).
ICD-10: The ICD-10 classification of mental and behavioural disorders – clinical descriptions and diagnostic guidelines. Geneva, World Health Organization, 1992, 362s.
DSM-IV-TR: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fourth edition, text revision. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2000, 943s.
DSM-5: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fifth edition. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2013, 947s.

[xviii]Ide o poruchu rodovej identity v detstve (gender identity disorder of childhood), resp. podľa DSM-5 o rodovú dysfóriu u detí (gender dysphoria in children). Podľa epidemiologických zistení jestvuje istá kontinuita vo vývoji tejto poruchy a jej pretrvávania do adolescencie a dospelosti: u rodených mužov je to do 30%, u rodených žien až do 50% prípadov; okrem toho 63-100% rodených mužov a 32-50% rodených žien sa v dospelosti identifikuje homosexuálne (no keďže homosexualita nie je klasifikovaná ako porucha, tak sa vlastne „uzdravia“) – pozri k tomu DSM-5 (cit. vyššie), s.455.

[xix]K vplyvu modelov a prostredia na psychický vývoj dieťaťa (vrátane sexuálneho) sa zaoberá Teória sociálneho učenia (Social learning theory). Viac k tomu napr. Miller, Patricia H.:Theories of developmental psychology, New York: Worth Publishers, 2011, viď s.178-232

[xx]Pozri k tomu napr. Ridley,M.: Nature via nurture: genes, experience, and what makes us human. New York, HarperCollins, 2003, 326s.

[xxi]K vplyvu prostredia na sexuálny vývoj jednica, pozri štúdie zhrnuté v článku: T. Hansen:Legalizing Same-Sex Marriage Will Increase Prevalence of Homosexuality: Research Provides Significant Evidence, 2008. Dostupné na:http://www.drtraycehansen.com/Pages/writings_legalizing.html

[xxii]Postmodernistickí autori a filozofi (napr. Foucalt, Derrida, Lacan) píšu takmer nezrozumiteľne, pozri o tom napr. Koukolík,F.,Drtilová,J.: Život s deprivanty II – Základy stupidologie. Praha, Galén, 2002, s.225-233. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg pri čítaní postmodernistického textu poznamenal: „Nemám vůbec žádný nápad, co by to mohlo znamenat.“ – pozri Weinberg,S.: Tváří v tvář. Věda a její intelektuální protivníci. Praha, Aurora, 2004, s.135-157. Poznamenávame, že viacerí „teoretici“ rodovej ideológie, špeciálne aj J.Butlerová (pozri odkaz 2. ) na spomenutých postmodernistických autorov nadväzujú, inšpirujú sa nimi (a svojím spôsobom k nim patria)

[xxiii]Pozri odkaz 4.

[xxiv]Kritický pohľad zasväteného a renomovaného vedca možno nájsť v:  Pinker,S.: The blank slate. The modern denial of human nature. New York, Penguin Books, 509s. Upozorňujeme zvlášť na kapitolu venovanú problematike gender (s.337-371), kde sa poukazuje aj na nedostatočnú kredibilitu „teórie ružového a modrého sveta“ (pink-and-blue theory), s.346-350.
O tom, že problematika gender sa dá sprostredkovať aj bez apriórneho skresľovania rodovou ideológiou, svedčí napr. kniha, ktorá pred časom vyšla v českom preklade – Lippa,R.A.:Pohlaví: příroda a výchova. Praha, Academia, 2009, 432s. (orig. Gender, nature, and nurture, 2005).

[xxv]Pozri napr. Jogjakartské princípy. Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republiky, 2011, 42s. (dostupné na www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf) – v angl. origináli Yogyakarta principles: Principles on the application of international human rights law in relation to sexual orientation and gender identity (dostupné nawww.rfsl.se/public/yogyakarta_principles.pdf). Ďalším (nadväzujúcim) dokumentom je An activist’s guide to the Yogyakarta principles, 146s. (dostupné nahttps://iglhrc.org/sites/default/files/Activists_Guide_Yogyakarta_Principles.pdf).

[xxvi]Máme na mysli tú neobyčajne dôležitú súčasť evolúcie života, ktorá súvisí s objavením sa pohlavného rozmnožovania a pohlavného výberu. Vo vede o evolúciii to predstavuje líniu, ktorej počiatky formuloval už Darwin (pozri Darwin,Ch.: O pohlavním výběru. Praha, Academia, 2005, 470s.) a  pokračuje dodnes (prehľadne pozri napr. Ridley,M.: Červená královna. Sexualita a vývoj lidské přirozenosti. Praha, Portál, 2007, 316s.).

[xxvii]Deklarácia práv dieťaťa (vyhlásená v OSN r.1959 a ratifikovaná SR v r.1990) v bode 2. hovorí: „Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.“